V roku 2005 sa nám dostal do rúk časopis Slovo medzi nami, v ktorom bolo svedectvo p. Kláry z Bratislavy. V tom čase mala vážne zdravotné problémy a chodievala na vyšetrenia k lekárovi do Šamorína. Pri poliklinike je kostol zasvätený P. Márii, ktorý je súčasťou bývalého kláštora rehole paulánov. Kláštor, ktorý chátral dlhé desaťročia. Po každej návšteve lekára sa do tohto kostola prišla poďakovať a tiež prosiť o rôzne potreby pre svoj život. Jedného dňa, ticho sediac v kostole, vnímala silný vnútorný hlas: „Vráť život do tohto kláštora.“ Prekvapilo ju to, no zároveň mala v srdci silnú túžbu niečo urobiť. Nemala žiadne financie na opravu chátrajúceho kláštora, nemala žiadnych ľudí, ktorí by sa pustili do rekonštrukčných prác, ten hlas jej stále znel v srdci a tak sa rozhodla, že napíše svedectvo do menované časopisu s výzvou, že ak by sa našiel niekto, kto by sa ujal myšlienky návratu života do kláštora, môže sa jej ozvať.
V tom čase sme boli kresťanské spoločenstvo v Trnave, našou službou bola pravidelná návšteva ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou, robievali sme katechézy pre odsúdených a rôzne evanjelizačné programy. V spoločenstve sme snívali, že raz možno založíme centrum pre ľudí, ktorí sú v krízovej životnej situácií, ktorí trpia núdzou, biedou.
