Dobrý deň, dobrí ľudia dobrej vôle...
Písal sa rok 2012, niekedy na jar sme uvažovali s nadšencami pre Galambu, s ktorými sme tam rok predtým stavali kaplnku, že by bolo výborné v lone tejto nepoznanej a panensky krásnej prírody postaviť pustovňu ticha a samoty pre bežných ľudí. Takých, ktorí potrebujú z kolotoča všetkých svojich prác a povinností z času na čas vystúpiť a nadýchnuť sa z plných pľúc v tichu a samote stojac pred sebou a Bohom. Nadýchnuť sa niečoho naozaj dobrého a pre ďalšiu cestu prepotrebného.
Náš plán sa ďalej rodil až sme po dlhých peripetiách s úradmi a povoleniami na jeseň v roku 2012 kúpili za 100,-€, ktoré sme mali, prvú fúru makadamu, s ktorým sme spevňovali spodnú časť základov. Keď sme zaplatili tieto peniaze a znovu sme boli na nule ale pustili sme sa do ďalších prác s veľkou otázkou a zároveň s veľkou výzvou: „Je možné dnes v 21.storočí začať stavať na zelenej lúke iba tak na „Verím v Boha“, s dôverou v jeho pomoc a požehnanie?“. My sme sa do toho v nádeji navzdory rôznym beznádejným argumentom pustili. A všetko sa začalo diať. Niekto nám podaroval materiál, iný zase ponúkol svoju prácu, ďalší svoju modlitbu a ďalší svoje financie. A takto postupne, vytrvalo a verne stavali sme a stavali pustovňu sv. Antona Paduánskeho. Stal sa div divúci, -isteže aj na príhovor divotvorcu. V septembri roku 2015 sme už kolaudovali zariadenú pustovňu ticha, modlitby a samoty.
Foto: Pôvodný stav pustovne.